NEBUĎ BOBOR

            Ak sa páriš ako bobor, ideš od dievčaťa k dievčaťu, každú sobotu večer, máš najlepší predpoklad, že ak raz konečne stretneš ženu, ktorú budeš mať naozaj rád, nebudeš schopný s ňou naviazať vzťah, ktorý by vás naozaj spojil.
            Márne sa budeš snažiť obšťastniť ju veľkou láskou. Ty a tvoje telo budú maž zaznamenané všetko z obdobia, kedy si sa správal ako neodolateľný kohút a domnieval sa, že sa môžeš kedykoľvek pomilovať, všetko zažiť, dovoliť si to bez rizík a bez následkov pre zajtrajšok.
            Nie sme však bobry, orangutany alebo býky! Sme ľudia. Stretnutie dvoch ľudských tiel v telesnej láske nie je to isté ako u barana a oviec. Baran sa pári ako na bežiacom páse. Rýchlo znamená dobre. Pre ľudí telesná láska znamená niečo nesmierne tajuplné. Telá si v tom nádhernom okamihu, v ktorom sa spájajú, všetko uchovávajú.
            Stále viac dvojíc žije tak, že ich rozchod je jednou z možností: „Uvidíme, či sa k sebe hodíme.“ „Ak nebude sekať dobrotu, pôjdeme od seba.“ „Zatiaľ to klape, potom uvidíme.“ Čakajú na zajtrajšok. A potom sa rozchádzajú.
            Taký zajtrajšok býva málokedy verný. Ak nie sú deti, škody sú obmedzené. Ale ak na okno tlačí noštek dieťa (chcené alebo nechcené), začína sa dráma. Málokedy pokojná. Častejšie krutá.
            „Vzal som si advokáta. Tá štetka moje dieťa nedostane!“ „Súd je na mojej strane. Tomu hnusnému chlapovi chlapca do starostlivosti nezverí!“ „Utiekol z domu aj s deťmi, kým som bola v práci.“
            Nehovoriac o hmotných statkoch. Táto kapitola len málokedy býva neproblematická. Iba zdanlivo sa jedná o deti. Pritom často na prvý pohľad o deti ide, v skutočnosti však ide o pumpovanie z bankových účtov alebo prebieha urputný boj o kus nábytku, posteľ, vilu či výletnú loď.
            Vaše starosti dospelých sú vaša vec. Nie vašich detí. Ušetrite ich svojich bojov. A i keď ste sa rozišli (keď hovoríte, že inak nemôžete), pozerajte sa na ne spoločne, jedným pohľadom.
            „Otec s mamou sú ako deti. Ja som jediný dospelý v rodine,“ povedal mi raz so smiechom pätnásťročný Matyáš, zmietaný medzi otcom a matkou. Mal pravdu. Háčik je však v tom, že mladistvý, ktorý príliš rýchlo dospeje, sa raz pokúsi svoje detstvo opäť hľadať. A bude mu trvať veľmi dlho, kým zas nájde svoju rovnováhu.
            Preto si od mladosti pripravuj svoje srdce na krásne dobrodružstvo manželstva. A nebuď bobor...

(Guy Gilbert, až do krajnosti, str. 43)